Zemetrasenie a politika súvisia. Keď dôjde ku katastrofe to platí osobitným spôsobom. Je miera solidarity na Slovensku naozaj taká nízka, ako to naznačuje doterajší prístup vlády Ľudovíta Ódora?
Ako sme si znovu mohli uvedomiť, Slovensko je seizmicky aktívna oblasť, preto treba počítať s možnosťou zemetrasenia. Treba byť v strehu, lebo nikdy sa nevie, kedy a aké veľké môže byť.
Na túto možnosť by mali byť pripravené úrady aj organizácie, ktoré by v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo mali poskytovať pomoc. A zemetrasenie sem určite patrí.
Obyvatelia východu Slovenska očakávali, že predseda vlády Ľudovít Ódor zruší svoj oficiálny program a príde do postihnutých obcí, aby sa sám presvedčil o rozsahu škôd. To sa nestalo. Má toho veľa. Prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Harvan bol, zdá sa, ako prvý, ktorý ako zástupca štátu prišiel bezprostredne po katastrofe do postihnutých oblastí. Aj on apeloval na vládu, že je na ťahu. Následne bola vyhlásená mimoriadna situácia v celom Prešovskom kraji.
Samosprávy sú v tom samy.
Občania nechodia klopkať na dvere úradu vlády, prosiť o pomoc. Vždy sú to len dvere obecných a mestských úradov. Opäť celá ťarcha problémov zostáva na starostoch a primátoroch.
Politici sa predháňajú vo vyhláseniach, ako rýchlo treba pomôcť obyvateľom a kto to má urobiť.
Sú aj takí, ktorí to vidia ináč. Jaroslav Naď zašiel až tak ďaleko, že prírodnú katastrofu, zemetrasenie, primitívne politicky zneužil na sociálnej sieti. Ľudia z postihnutých oblastí mu to riadne spočítali.
On už je raz taký. Arogantný. Ako sa hovorí, z jazvečíka vlčiak nikdy nebude.
Zima sa nezadržateľne blíži.
Vytratila sa aj miera solidarity medzi umelcami. Nepripravujú sa žiadne veľkolepé koncerty na podporu východu Slovenska. Teraz, keď sa ešte vonku dá organizovať kultúra, je jedno veľké ticho. Ľudia z východu Slovenska nie sú tí správni ľudia?
Pridať by sa mali aj tie média, ktoré vždy umelcov vedeli vyburcovať a rozhýbať. Čo už. Je po voľbách.
Ako ďalej a čo poisťovne?
To je otázka, ktorú si kladú každý deň ľudia, ktorým domy zničila katastrofa. Sú zúfalí.
Čakajú na merania odborníkov seizmológov. Tí zbierajú a vyhodnocujú dáta, podľa ktorých určia „makroseizmickú intenzitu“. Cez ňu sa vyčísľujú aj škody na majetku. Ide o dvanásťdielnu stupnicu, ktorá napríklad zaujíma aj poisťovne. Tie budú uznávať škody, ak intenzita bola nad 6 stupňov Európskej makroseizmickej stupnice EMS-98. Písali sme o tom tu.
Pomôcť regiónu by mohla aj EÚ.
Extrémne prejavy počasia sú na našom kontinente čoraz častejšie. Finančne to zaťažuje jednotlivé krajiny pri odstraňovaní následkov prírodných katastrof.
Európska únia zriadila Fond solidarity EÚ (FSEÚ). Ten poskytuje finančnú pomoc až do výšky 1 miliardy eur členským štátom a prístupovým krajinám postihnutým rozsiahlou prírodnou katastrofou. Už v minulosti, zemetrasením zničené Taliansko či víchricou poškodené Vysoké Tatry, pocítili jeho pozitívny prínos vo forme značnej finančnej pomoci. Najčastejšie sa používal pri odstraňovaní následkov povodní v členských štátov EÚ.
Vláda SR má v súčasnosti podľa vyjadrenia jej predsedu Ódora obmedzené zdroje respektíve zmrazené rezervy. Financie, ktoré poskytla, sa týkajú okamžitých odstraňovaní následkov zemetrasenia.
Mala by požiadať o finančnú pomoc práve z Fondu solidarity EÚ. Postihnutá krajina musí predložiť žiadosť do 12 týždňov od katastrofy. Komisia potom žiadosť posúdi a navrhne výšku finančnej pomoci. Treba veriť, že tak spraví.
Na východe je pár dní po najväčšom zemetrasení v novodobých dejinách Slovenska. Ľudia na východe chcú vedieť, či vláda myslí aj na nich. Pred pár rokmi ľudí (nielen) z východu krajiny pohoršil výrok bývalého premiéra Fica, že tam nič nie je. Zdá sa, akoby si tieto slová vzal za svoje aj Ľudovít Ódor.
Smutné poznanie.
A čas beží.
Peter Peťovský
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.