Brutalita Deir Yassin podnietila tisíce Palestínčanov k úteku, len niekoľko týždňov pred vytvorením Izraela.
Pred 75 rokmi sionistické milície pretrhli palestínske dediny, zmasakrovali dedinčanov a vyhnali tých, ktorí zostali nažive, aby uvoľnili cestu k vytvoreniu štátu Izrael.
Odhaduje sa, že 15 000 Palestínčanov bolo zabitých a státisíce utiekli zo svojich domovov, aby žili ako utečenci v iných častiach Palestíny alebo susedných krajín, čo je udalosť známa Palestínčanmi ako Nakba – „katastrofa“.Tento rok bude Organizácia spojených národov hostiť svoje vôbec prvé podujatie na vysokej úrovni na pripomenutie si tohto núteného vysídlenia, ktoré 15. mája 1948 vyústilo do vzniku štátu Izrael.
Palestínčania si však nikdy neprestali pripomínať stratu každej dediny, ktorá bola kedysi súčasťou ich domoviny.
Medzi nimi bol Deir Yassin, dedina posadená na kopci západne od Jeruzalema, ktorá sa stala symbolom utrpenia, ktoré Izrael spôsobí Palestínčanom.
Čo je masaker v Deir Yassin?
9. apríla 1948, len niekoľko týždňov pred vytvorením štátu Izrael, členovia sionistických milícií Irgun a Stern Gang zaútočili na dedinu Deir Yassin, pričom zabili najmenej 107 Palestínčanov.
Podľa svedectiev páchateľov a pozostalých obetí boli mnohí zo zabitých ľudí – od tých, ktorí boli priviazaní k stromom a upálení na smrť, až po tých, ktorí boli postavení pri stene a zastrelení samopalmi – ženy, deti a starí ľudia.
Keď sa správy o zverstvách rozšírili, tisíce ľudí v strachu utiekli zo svojich dedín. Nakoniec asi 700 000 Palestínčanov utieklo alebo bolo násilne vysídlených na začiatku stvorenia Izraela, čím sa masaker stal rozhodujúcim momentom v palestínskej histórii.
Čo sa stalo v Deir Yassin?
Bol piatok popoludní, keď milícia zaútočila na Deir Yassin, kde žilo asi 700 Palestínčanov. Väčšinou išlo o robotníkov v kameňolome a rezačov kameňa.
Podľa izraelského príbehu bola operácia Nachshon zameraná na prelomenie zablokovanej cesty do Jeruzalema a bojovníci narazili na tvrdý odpor dedinčanov, ktorý ich prinútil pomaly postupovať od domu k domu.
Palestínčania a niektorí izraelskí historici však tvrdia, že dedinčania podpísali dohodu o neútočení s Haganah, sionistickou armádou pred izraelským štátom. Napriek tomu boli chladnokrvne zavraždení a pochovaní v masových hroboch.
Podľa správy z roku 1948 , ktorú predložila britská delegácia pri OSN, k zabitiu „asi 250 Arabov, mužov, žien a detí došlo za okolností veľkej krutosti“.
„Ženy a deti boli vyzliekané, zoradené, fotografované a potom zabíjané automatickou streľbou a tí, ktorí prežili, hovorili o ešte neuveriteľnejších beštialitách,“ uvádza sa v správe. „S tými, ktorí boli zajatí, sa zaobchádzalo s ponižujúcou brutalitou.“
Izraelský historik Benny Morris uviedol, že milície „bez škrupúľ prepadli, ukradli peniaze a šperky pozostalým a telá spálili. Dokonca došlo aj k rozštvrteniu a znásilneniu.“
Počet mŕtvych je sporný, ale pohybuje sa od 100 do 250. Zástupca Červeného kríža, ktorý vstúpil do Deir Yassin 11. apríla, uviedol, že videl telá asi 150 ľudí nahromadených náhodne v jaskyni, zatiaľ čo asi 50 bolo zhromaždených na samostatnom mieste.
Prominentný židovský intelektuál Martin Buber v tom čase napísal, že takéto udalosti boli „neslávne známe“.„V Deir Yassin boli zmasakrované stovky nevinných mužov, žien a detí,“ povedal. „Nech dedina zostane nateraz neobývaná a jej spustošenie nech je strašným a tragickým symbolom vojny a varovaním pre našich ľudí, že žiadne praktické vojenské potreby nikdy neospravedlňujú takéto činy.“
Prečo na tom záleží dodnes?
Morris poznamenal, že „Deir Yassin mal hlboký demografický a politický vplyv: Po ňom nasledoval masový útek Arabov z ich miest.
Správy o masakre rozšírili medzi Palestínčanmi paniku, čo prinútilo státisíce ľudí utiecť.
Nasledovali štyri neďaleké dediny: Qalunya, Saris, Beit Surik a Biddu.
Deir Yassin podľa izraelského historika Ilana Pappého nebol chybou.
„Vyľudňovanie Palestíny nebolo následnou vojnovou udalosťou, ale starostlivo naplánovanou stratégiou, inak známou ako Plan Dalet, ktorú schválil [izraelský vodca David] Ben-Gurion v marci 1948,“ napísal Pappé. „Operácia Nachshon bola v skutočnosti prvým krokom v pláne.“
Masaker rozpútal cyklus násilia a protinásilia, ktorý je odvtedy vzorom. Židovské sily považujú každú palestínsku dedinu za nepriateľskú vojenskú základňu, čo podľa historika pripravilo cestu pre nejasný rozdiel medzi masakrovaním civilistov a zabíjaním bojovníkov.
Čo hovorí o vízii Izraela dnes?
Deir Yassin sa stal silným symbolom palestínskeho vyvlastňovania, ako aj historickým faktom, ktorému musí Izrael čeliť pri prerozprávaní svojho národného príbehu.
Podľa Pappého, vzhľadom na to, že „terorizmus“ je spôsob správania, ktorý Izraelčania pripisujú výlučne palestínskemu hnutiu odporu, „nemôže byť súčasťou analýzy alebo opisu kapitol z izraelskej minulosti“.
„Jedným východiskom z tohto rébusu bolo akreditovať konkrétnu politickú skupinu, najlepšie extrémistickú, s rovnakými atribútmi nepriateľa, čím sa zbaví mainstreamového národného správania,“ napísal.
Izraelskí historici a izraelská spoločnosť boli schopní priznať masaker v Deir Yassin tým, že ho pripísali pravicovej skupine Irgun, ale zakryli alebo popreli iné masakry – najmä ten v Tanture v roku 1948 – ktoré vykonala Haganah , hlavná židovská milícia, z ktorej sa vyvinula súčasná izraelská armáda.
Napriek tomuto posunu viny popredné ľudskoprávne organizácie ako Human Rights Watch (HRW) a Amnesty International označili samotný Izrael za štát apartheidu.
„Toto rozhodnutie sme dosiahli na základe našej dokumentácie zastrešujúcej vládnej politiky na udržanie nadvlády židovských Izraelčanov nad Palestínčanmi,“ uviedla HRW v roku 2021.
„Ako rastie poznanie, že sa tieto zločiny páchajú, neschopnosť rozpoznať realitu si vyžaduje strkať hlavu hlbšie a hlbšie do piesku,“ dodal. „Dnes nie je apartheid hypotetickým alebo budúcim scenárom.“
Zdroj:
https://www.aljazeera.com/news/2023/4/9/the-deir-yassin-massacre-why-it-still-matters-75-years-later
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.