Eduard Chmelár: SOFIINA VOĽBA PETRA PELLEGRINIHO

Hoci sa Peter Pellegrini naparuje ako pyšný zajac, ktorý si môže vybrat, ci ho zožerie medved alebo líška, jeho situácia nie je vôbec závideniahodná. To, co vyzerá ako hra na bohatú nevestu, nemusí byt len divadlo pre masy. Dilema lídra Hlasu-SD spocíva v tom, že ak si vyberie koalíciu so Smerom-SSD (co je jeho prirodzený hodnotový a programový spojenec), jeho strana sa stane zbytocnou a skôr ci neskôr sa rozplynie vo Ficovom zoskupení ako cukor v káve. Ak uprednostní koalíciu s Progresívnym Slovenskom, stratí volicov a rozpadne sa mu poslanecký klub. Nesmieme však zabúdat, že túto dilemu si spôsobil on sám, pretože zaspal dobu ako Šípková Ruženka. Príliš dlho sa spoliehal na svoj osobný šarm a namiesto politického výkonu ponúkal pózy supermodelky. Nesústredoval sa na budovanie politickej identity „modernej sociálnej demokracie“, ale na prítažlivost svojej osobnosti, ktorá sa s vyostrením mocenského zápasu ukázala ako šokujúco prázdna.

O strane platí to, co o štáte: nemôžete vytvárat sociálnu demokraciu bez sociálnych demokratov. Smer je ideologicky presvedcivejší a Hlas sa voci nemu nedokázal vyhranit. Teraz nemám na mysli trucovanie, že odmietajú Blahu, Rusko a chcú zbrojit – lebo toto naozaj na stranícku identitu nestací. Toto stací maximálne na stranícku frakciu, preto je Smer-SSD nadalej vnútorne rôznorodejší ako Hlas-SD. Hlas nie je lavicovejší ako Smer, práve naopak – so Socialistami.sk odmietol co i len rokovat a namiesto nich sa spojil s pravicovou Dobrou volbou. No nie je ani liberálnejší, pretože odmieta registrované partnerstvá a iné práva menšín, environmentálne témy sú mu cudzie a rovnost žien mu nic nehovorí. Volic si ho nedokáže spojit s jedinou konkrétnou autentickou politickou agendou – namiesto toho vykráda nápady Smeru, preto som ho nazval, že Hlas je v skutocnosti Ozvena svojej konkurencie. Dramaticky sa to odráža aj na prebiehajúcich koalicných rokovaniach. Hlas nemá hodnotové požiadavky, ale mocenské, svoju úcast v budúcej vláde nepodmienuje konkrétnou politickou agendou, ale konkrétnymi rezortmi. Takáto politika je však dlhodobo neudržatelná.

Zlí radcovia v pozadí (ktorí by si už mali radšej užívat politický dôchodok) tlacia Pellegriniho do tej istej chyby, ktorá pred dvoma desatrociami znicila Stranu demokratickej lavice: do koalície s liberálnymi a pravicovými stranami. Boris Zala sa (nie prvý raz) fatálne mýli, ked tvrdí, že Hlas môže dosiahnut vo vláde s Progresívnym Slovenskom viac ako so Smerom. V com, prosím vás? V tom, že Hlas sa konecne nebude hanbit presadzovat práva menšín? Ale to je stále len liberálna agenda. Do ekonomicky lavicových tém ho taká koalícia jednoducho nepustí a on ani nemá takých ideologicky vyhranených expertov, aby to ustrážili a presadili.

V tejto situácii je naozaj trápne, akým spôsobom sa zapojila do mimoriadne silného tlaku na Smer-SSD Strana európskych socialistov. Jej predseda Stefan Löfven sa vyjadril, že ak bude Robert Fico aj nadalej odmietat vojenskú pomoc Ukrajine, osobne sa postará o to, aby Smer-SSD vylúcili z tejto medzinárodnej politickej štruktúry… Stefana Löfvena poznám osobne. Pred dvadsiatimi rokmi som sa s ním stretával na sérii medzinárodných lavicových konferencií Východ – Západ v Prahe, Kodani, Štokholme, Talline a Rige. V tom case nemal žiadnu politickú funkciu, bol zváracom a odborárskym predákom. Hovorím to preto, lebo všetkých nás prekvapilo, že na diskusiu lavicových intelektuálov vyslali švédski sociálni demokrati niekoho, kto sa vyjadroval na úrovni Miloša Jakeša skríženého s Jankom Luptákom. Bol to taký utiahnutý prostoduchý cloviecik a nikomu, naozaj nikomu by nezišlo na um, že tento muž sa dostane na celo vlády Švédskeho královstva. Nuž ale zakomplexovaní ludia (okrem nedostatku vzdelania ho celý život trápilo, že vyrastal v sirotinci a matka ho nechcela ani v dospelosti) bývajú extrémne ctižiadostiví.. A svoje traumy si riešia aj takýmto spôsobom.

Takže takto, milý Stefan: keby si vycítal Smeru korupciu, klerikalizmus, postoj k menšinám, odmietanie utecencov a podobné klasické témy európskej sociálnej demokracie, nepoviem ani slovo. Ale ty im vycítaš odmietanie zbrojenia, chlape?? Len si spomen na korene sociálnej demokracie, na jedného z najuctievanejších francúzskych socialistov Jeana Jaurèsa, ktorého zavraždili za to, že osamelo varoval pred vypuknutím prvej svetovej vojny a Francúzi ho milovali tak, že jeho telesné pozostatky uložili do Panteónu vedla tých najväcších ako bol Voltaire, Rousseau, Hugo, Dumas ci Curie-Sklodowská. Alebo stací, ked si spomenieš na velkolepú pacifistickú tradíciu neutrality, ktorá z tvojej krajiny urobila štát s najdlhším trvaním mieru na svete a ktorou sa švédska sociálna demokracia vždy hrdila. A vieš, kto túto tradíciu znicil? Vy sami. Vaša sociálnodemokratická vláda, ktorá podlahla nátlaku a požiadala o vstup do NATO. A vy nám, krajine bezprostredne susediacej s Ukrajinou, idete nieco vycítat?

Robert Fico má odo mna jedno malé bezvýznamné uznanie za to, že nepodlahol vydieraniu a obratom odkázal Löfvenovi, že ak má byt vylúcenie z PES danou za mier na Ukrajine, strana Smer-SSD je pripravená ju zaplatit. Toto dokáže len silný líder. A pre mna je práve toto najlepším potvrdením, kto by mal viest Slovensko v týchto tažkých casoch. Rovnako skladám svoj pomyselný klobúk aj pred europoslankynou (a s hrdostou dodám, mojou bývalou študentkou) Katarínou Roth Nevedalovou, ktorá v rozhovore pre BBC kategoricky odmietla naratív redaktora o „pororuskej populistickej strane“, ktorá vyhrala volby na Slovensku. „Nie sme ani proruskí, ani populistickí, sme sociálnodemokratickou stranou, ktorá je proeurópska,“ odpovedala rázne. Redaktor namietal, že Fico predsa uprednostnuje ukoncenie konfliktu cestou mierových rokovaní, co znie podla neho ako kremelská propaganda. „Nie, to rozhodne nie je kremelská propaganda, to je cesta mieru, ktorú presadzujeme ako sused Ukrajiny a sociálnodemokratická strana, pretože nikto nechce mat vojnu na našich hraniciach,“ odvetila pevne naša europoslankyna, ktorá okrem iného poucila britského novinára z geografie a vysvetlila mu, preco sa štát v strednej Európe a na východe EÚ nemôže cítit ako „západoeurópska krajina“. Potlesk, Katka. Pretože kto nám môže vycítat, že nechceme, aby zbytocne umierali další ludia? Odkedy je mier proruský, a nie proludský? Preco podobné stanoviská nevydávala Strana európskych socialistov pri americkej agresii voci Iraku?

Sledujem vývoj v tomto zoskupení už vyše štvrtstorocia. A musím povedat, že už dávno je to ideologicky mrtva organizácia. Bol som na kongrese Socialistickej internacionály v roku 1999 v Paríži, kde tlieskali Tonymu Blairovi, architektovi neoliberálnych reforiem a bombardovania Juhoslávie, ale aj marockému premiérovi, ktorý len dva dni predtým krvavo potlacil demonštráciu za práva žien. V tomto zoskupení nájdete také divoko rôznorodé strany, že nikto z nich nemá právo moralizovat o suverénnom rozhodnutí nejakej krajiny. A je priam patologické, že Strana európskych socialistov sa nikdy nevyhrážala strane, ktorá vybocila z ekonomických princípov lavice, ale spravidla iba tej, ktorá sa stala rebelom bruselskej administratívy. Takže Robertovi Ficovi v tomto smere úplne rozumiem, a to nielen preto, lebo PES slovenským sociálnym demokratom nikdy mocensky nepodržala chrbát a je to len coraz nudnejší diskusný klub, ale aj preto, že (a na to nezabúdajme) PES nie je jedinou medzinárodnou lavicovou štruktúrou a v Európe existujú aj dalšie.

V dnešnej ére úpadku sociálnej demokracie sa vplyv PES napriek svojmu pocetnému clenstvu postupne zbezvýznamnuje a v lavicových kruhoch sa coraz castejšie diskutuje o potrebe založenia novej internacionály. Ale to sú veci presahujúce možnosti tohto clánku. Co však pripomenút rozhodne treba, je nepekná úloha ludí v pozadí Hlasu na snahe o medzinárodnú diskreditáciu Smeru-SSD. Pripomínam, že napriek svojim osobným sporom Robert Fico vyhovel prosbe Petra Pellegriniho a ako riadny clen Strany európskych socialistov sa prihovoril za pridružené clenstvo Hlasu-SD v PES. Odmenou za to sú intrigy a snahy hlasistov o vylúcenie Smeru z tohto medzinárodného zoskupenia. Tu by som sa však chcel spýtat slovutných kolegov z PES, v com je Hlas akože sociálnodemokratickejší v porovnaní so Smerom, ked ho tak ostentatívne uprednostnujú? V tom, že sa viac podriaduje Bruselu a vášnivo túži po zbrojení? To snád nie. V tom prípade nie je za cím banovat a PES iba potvrdzuje, že je zoskupením minulosti, ktoré sa skôr ci neskôr rozpadne.

Snahy o izoláciu Smeru by boli smiešne, keby neboli zároven útokom na suverenitu štátu. Všetci vieme, akej hrubej manipulácii boli vystavení volici a nebyt odpudzujúcej nadpráci médií a mimovládnych organizácií, vítazstvo Smeru-SSD by bolo ešte presvedcivejšie a zdrvujúce. No je naozaj podivuhodné, ak sa do tohto medzinárodného tlaku zapája aj PES a namiesto toho, aby svojej clenskej strane zablahoželala k vítazstvu, ohovára ju a vydiera ju. Ak si Pellegrini myslí, že toto mu mocensky pomôže, strašne sa mýli. A ak pravicové strany odmietajú spoluprácu so Smerom, lebo je skorumpovaný, tak to je až tragikomicky falošný postoj. To naozaj Progresívne Slovensko s digitálnou oligarchiou v pozadí chce hovorit nieco o ociste spolocnosti? To naozaj Saska, strana vytvorená Pentou, chce poúcat o boji proti mafii? To naozaj Hlas, ktorý nie je nicím iným ako oddeleným biznis krídlom materskej strany, má byt tou zárukou slušnej strany? A vôbec, nebolo by namiesto tejto divadelnej hry na demokraciu praktickejšie, keby vládu zostavovali priamo Hašcák, Trnka, Világi, Tkác a Brhel? Aj tak všetci vieme, že sa to tak v skutocnosti robí, že o tom, aká bude vláda, rozhodujú najmä títo ludia, a takto by to bolo aspon rýchlejšie…

Samozrejme, do hry vstupuje aj prezidentka. Okrem svojho kyslého výrazu v tvári pri stretnutí s Ficom (alebo sladkého úsmevu pri stretnutí so Šimeckom), ktorým dáva velmi nedôstojne až neprofesionálne najavo, kto jej je politicky blízky, sa postarala o to, aby fakticky vylúcila KDH z možnosti spolupracovat so Smerom-SSD. Štrnástdnová lehota na zostavenie vlády, ktorú poskytla Ficovi, okrem iného znamená, že Rada KDH, ktorá zasadne až 14. októbra, nebude mat šancu ani len popremýšlat nad ponukou. Biskupi síce tlacia na KDH, aby si vybralo cestu menšieho odporu, lebo v koalícii so Smerom predsa len nebudú musiet riešit kultúrno-etické dilemy. Ale obávam sa, že KDH urobí svoju osudovú chybu, ktorá ho môže rozcesnút podobne ako Progresívne Slovensko. Tvrdé až namyslené slová Petra Pellegriniho po dnešnom stretnutí s Michalom Šimeckom zväcšujú hrozbu, že Hlas skoncí vo vláde s PS. Ak si však Pellegrini myslí, že Fico sa nechá vydierat, je na velkom omyle a potvrdzuje, že na štátnika ešte nedorástol. Som presvedcený, že Smer zostane úplne pokojný a pevný v postojoch, pretože on na rozdiel od Hlasu nie je tlacený do vlády a ak Peter Pellegrini urobí túto osudovú chybu, o rok sú tu dalšie volby. Nikto neudrží takéto extrémne rôznorodé zoskupenie (od radikálnych liberálov až po ultrakonzervatívcov) pokope dlhšie.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár