Toto nie je hlava štátu, ale hovorkyňa skupinových záujmov

Zuzana Čaputová dnes naplnila hrozbu, pred ktorou som opakovane dlhodobo varoval, zneužila svoje postavenie a otvorene sa zapojila do predvolebného zápasu. V diskusii s extrémne jednostrannou novinárkou Monikou Tódovou nepriamo varovala pred vládou Smeru, otvorene sa zaradila do „tábora demokratov“ a oznámila, že zajtra podáva na Roberta Fica žalobu pre jeho výroky, že je americkou agentkou.

Pripomeňme, že tento zámer oznámila už pred viac ako 7 mesiacmi a hoci sa vyhovárala, že ešte tam vraj chcela doplniť niečo dôležité, odpoveď na otázku, prečo to načasovala práve na polovicu septembra, je úplne jasná: zámerne tým chcela dva týždne pred voľbami ovplyvniť politickú situáciu.

Je až nevkusné, akú extrémnu zaujatosť a jednostrannosť prejavuje prezidentka republiky, ktorá sa týmto spreneveruje svojmu ústavnému poslaniu. My nepotrebujeme hlavu štátu, ktorá sa zaradí do jedného bojujúceho „tábora“, ktorá úplne rezignovala na svoju základnú úlohu zjednotenia spoločnosti a ktorá nepoužíva zmierlivý nadstranícky jazyk, ale prúdom falošných fráz zahmlieva svoje ideologické liberálne zámery. V jej posolstvách či už o plagáte DPOH, LGBTI komunite, obrane liberálnej demokracie, odpore voči štátnemu vyznamenaniu pre kňaza Mariána Kuffu atď. môžete ľahko dešifrovať podporu politike Progresívneho Slovenska, ktoré okrem iného podporila aj tým, že naznačila stranám, ktoré majú v prieskumoch pod 5 percent, že by sa mali správať „racionálne“.

Obzvlášť tragikomické bolo jej varovanie, že po návrate Smeru k moci vraj môže dôjsť k „testovaniu demokracie“ a že sloboda tlače môže byť vystavená veľkému tlaku… Že ju ústa nebolia. Ona, ktorá je posadnutá témou „regulácie médií“ a vyzýva na ňu na tých najrôznejších fórach doma i v zahraničí, ona, ktorá stála za všetkými nedemokratickými krokmi Matovičovej a Hegerovej vlády, bude strašiť vládou opozície?

Kto tu za tie tri roky zakazoval weby, zatváral ľudí, vyhadzoval oponentov z práce, zastrašoval a kriminalizoval všetkých slobodomyseľných? Kedy sa niečoho takého dopustil Smer?

Nezostáva nám nič iné než konštatovať (jej vlastnými slovami), že Zuzana Čaputová šíri dezinformácie, strach a nenávisť medzi ľuďmi. A my jej za to platíme 16 000 eur mesačne. Podobnou nehoráznou demagógiou je jej odpoveď na neprofesionálne sugestívnu otázku Moniky Tódovej, že je vraj smutné, že sú ľudia, ktorí chcú voliť Fica a čo by im odkázala. Prezidentka na to reagovala, že „staršia generácia prežila väčšinu svojho života v totalite, a preto uprednostňuje autoritatívne strany“.

Neviem sa rozhodnúť, čo je väčšia bezočivosť. Či hoax, že Smer volia hlavne seniori alebo urážka, že majú radi diktatúru. Chcem jej však pripomenúť, že oboje je lož, že to bola práve súčasná staršia generácia, ktorá povalila komunistický režim, a preto sú jej narážky týmto smerom nehanebné. Zuzana Čaputová jasne predviedla, že nie je prezidentkou všetkých občanov, nerozumie im a je extrémne zaujatá.

A ešte na jeden moment by som chcel upozorniť, ktorý som zaregistroval už pri jej nedeľnom hrkútaní (lebo profesionálnym žurnalistickým výkonom sa to nedá nazvať) s moderátorom TA3 Richardom Dírerom. Zuzana Čaputová kritizovala poslancov, ktorí odmietli otvoriť mimoriadne schôdze NR SR týkajúce sa detských ambulancií a migrantov. Vraj sa ukázalo, že politické strany pre pomstu nedodržiavajú sľuby, že podporia zákony dobré pre ľudí… No takto. Ak sa niečo ukázalo, tak predovšetkým to, že táto mimoriadne falošná osoba stráca posledné zvyšky charakteru.

Musím pripomenúť, že to, že prezidentkina vláda nemá dôveru parlamentu, je len a len vina Zuzany Čaputovej, ktorá v tomto štáte na veľmi dlhý čas zdiskreditovala formu úradníckej vlády. Tá sa totiž neskladá svojvoľne, ako to predviedla ona, ale po zodpovednom rokovaní so všetkými parlamentnými stranami, lebo len a len od nich závisí jej podpora. To je jednoduchá politická matematika.

Prečo by strany mali plniť vôľu Lajosa Ódora alebo Zuzany Čaputovej, keď tá ich podľa zvyklostí parlamentnej demokracie ani len nezapojila do tvorby vzniku úradníckej vlády? Toto je len a len vaša zodpovednosť, pani Čaputová, vaše maslo na hlave, váš amaterizmus, vaša prehra – tak sa nevyhovárajte ako pyšná princezná, ktorá je urazená, že ostatní netancujú ako ona píska.

Založili sme veľmi nezdravú tradíciu marketingových prezidentov, ktorá už nesmie pokračovať. V podaní Zuzany Čaputovej nemáme hlavu štátu, ale hovorkyňu skupinových záujmov. Takéto vykonávanie úradu prezidenta dehonestuje jeho zmysel a ohrozuje systém bŕzd a protiváh štátnej moci.

V tomto období viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme osobnosť, ktorá by našu spoločnosť dokázala nielen stmeliť, ale aj určiť jej ďalšie smerovanie a rozvoj. Autoritu, ktorej slovo má váhu a pri ktorej sa nemusíte pýtať, z akého titulu mi táto osoba vstupuje do svedomia, moralizuje a káže, kto je na ňu zvedavý a čo v živote dokázala. Prirodzenú úctu hlave štátu nikdy nemôže zabezpečiť výška jej funkcie, ale hĺbka jej osobnosti.

Ak sa budeme riadiť týmito kritériami, nemôžeme sa dať pomýliť vyfabrikovanými kandidátmi.