Marián Tkáč – chazarská rodinka Šimečkovcov

Marián Tkáč – chazarská rodinka Šimečkovcov

Marián Tkáč – chazarská rodinka Šimečkovcov 620 330 Doktor

Lukáš Machala – Analýza Mariána Tkáča – chazarská rodinka Šimečkovcov, tri generácie politických potkanov, tri generácie znevažujúce a ničiace slovenský národ.

Prepošli každému pomätencovi, ktorý by chcel voliť PS-esesákov.

Analýzu prinášame neupravenú a v plnom znení.

Niečo o pôsobení trojgenerácie Šimečkovcov, vyzerá to, že najlepšie sa im darí na Slovensku…!!!
M.

Ste zvedaví na predkov slovenských progresívcov po meči i po praslici?

Nie, nikto nemôže sa činy svojich predkov. A nikto nemôže ani za to, ako ďaleko či blízko dopadne jeho jablko od dedičného stromu. Môj starý otec, „dzedo Miľo“, Michal Tkáč, ako vládny komisár rodnej Čičavy precestoval na jar 1942 celé Slovensko, aby mohol vtedajšieho ministra vnútra Šaňa Macha osobne požiadať o záchranu čičavských chudobných Židov, Cigánov – dnes Rómov. Ľudskosť v ťažkých časoch.

A čo zdedil predseda slovenských progresívcov Michal Šimečka po svojom „slávnom“ dedovi Milanovi Šimečkovi a otcovi Martinovi M. Šimečkovi? „Z akých vajec sa vlastne toto politické kura vykľulo“ – pýtame sa parafrázujúc slová blogera, publicistu a spisovateľa Gustáva Murína.

Najstarší Šimečka vyštudoval v Brne filozofiu a prejavoval sa tu ako tvrdý stalinista. Pre svoj fanatický postoj medzi svojimi rovesníkmi – kam patril aj neskorší slávny európsky románopisec Milan Kundera – bol veľmi neobľúbený. Ako fanatický sliedič ľudí s iným zmýšľaním stal sa predlohou prvého Kunderovho románu „Žert“. Románu o tom, ako prostý vtip napísaný na pohľadnici v tamtej dobe spustil lavínu vyšetrovaní a represií stalinistickými nadšencami.

Zatiaľ čo Kundera emigroval do Francúzska, kde nedávno zomrel, fanatika Šimečku poslala komunistická strana do Bratislavy vlievať Slovákom do hláv marxistické idey. Učil marxizmus-leninizmus na UK a aj na VŠMU. A tam obvinil vtedy mladého Milana Lasicu, že rozložil organizáciu ČSM.

No potom vsadil na Dubčeka, za čo ho jeho vlastní súdruhovia po auguste 1968 prenasledovali a dokonca nakrátko aj väznili. A tak sa stal disidentom – z donútenia. A pod legendou „disidenta“ sa v roku 1989 votrel do VPN a čoskoro sa stal poradcom dramatika Havla, zvaného tiež Láhev.

A jeho syn, Martin M. Šimečka, na „tátu“ nezabudol. V októbri 2008 ako šéfredaktor českého časopisu Respekt uverejnil „Příběh muže, kterého v roce 1950 dostal slavný spisovatel do vězení“.

Išlo o ničím nepodložené obvinenie Kunderu, že vraj udal spolužiaka, čo sa dal naverbovať CIA. To mala byť sladká pomsta za to, že si Kundera trúfal karikovať fanatizmus jeho otca! V Čechách sa stál stredný Šimečka smutne známym, pretože Kundera v reakcii na jeho kampaň zakázal preklady svojich románov do češtiny.

A čo Slovensko, na ktoré sa vykopnutý z Čiech stredný Šimečka vrátil? V českej televízii sa chválil, že veľmi rád „editoval“ slovenské texty svojich podriadených. Vraj pritom vychutnával čaro jazyka! Naozaj? Čaro jazyka, o ktorom sa inde vyjadril, že je „jazykom obesenca“. Presnejšie: „Slovensko je čierna diera, v ktorej nenávratne miznú všetky rozumné myšlienky, jej gravitácii neunikne žiaden pokus o slobodné bytie a skončíme všetci v slovenskom jazyku, ktorý je fialový, drevený a napuchnutý ako jazyk obesenca.“ Tiež povedal, že Slovensko sa nikdy nevyrovná Čechám, lebo Slovensko je „vedomé si svojej provinčnosti“.

Dnes pôsobí vo vlajkovej lodi „žltej tlače“, spoločne s Tódovou prekrúcajúcej realitu podľa vytýčenej ideológie, v denníku, ktorého meno radšej ani neuvedieme. Aj keď „táto krajina“ prostrednému Šimečkovi nikdy neprirástla k srdcu, absurdne ju viní za svoj disidentský osud vo svojej knihe „Medzi Slovákmi“, ktorú napísal v „jazyku obesenca“.

Priznal sa k priateľstvu so Sorošom, a potvrdil Sorošov vplyv na Slovensko. Verejne povedal, že Sorosove peniaze pomohli mimovládnym organizáciám poraziť Mečiara.

To bol tatko súčasného podpredsedu euro-parlamentu, ktorý tak ako dedo a otec, je radikálnym hlásateľom momentálnej pretláčanej ideológie. Čoby šéf slovenských progresívcov je najhlasnejším presadzovateľom, nazvime to „inakšej“ demokracie. A tak jedinú pravdu hlásal je dedo (pravda, raz červenú a potom opačnú), syn, a teraz aj vnuk.

Zdroj: https://t.me/lukasmachala