Slamkami za zelenšiu planétu, iba že by nie…

Nejeden progresívec sŕkajúci sójové latéčko, či ľadovú kávu papierovou, či bambusovou slamkou bude prekvapený novou štúdiou.

Papierové slamky obsahujú toxické „večné chemikálie“ – môžu byť horšie ako plasty: štúdia

Mohla to byť slamka, ktorá eko-starostovi zlomila chrbát

Papierové slamky nemusia byť „ekologickou“ trubicou na pitie, za ktorú boli propagované: belgickí výskumníci zistili, že tieto takzvané „zelené“ nádoby sú toxické, a preto potenciálne horšie pre životné prostredie ako ich  hanebné plastové náprotivky, podľa novej štúdie publikovanej v časopise Food Additives & Contaminants.
Viď https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/19440049.2023.2240908

Slamky vyrobené z rastlinných materiálov, ako je papier a bambus, sú často propagované ako udržateľnejšie a ekologickejšie ako tie, ktoré sú vyrobené z plastu,“ Thimo Groffen, Ph.D., autor štúdie a environmentálny vedec na univerzite z Antverp, uvádza sa vo vyhlásení. „Avšak prítomnosť PFAS [látok na báze poly- a perfluóralkylu známych ako „večné chemikálie“, pretože vydržia dlho, kým sa rozložia] v týchto slamkách znamená, že to nemusí byť pravda.“

Nový výskum prichádza po viacerých iniciatívach presadzovaných mnohými americkými mestami vrátane New Yorku a reštauračnými reťazcami na zákaz jednorazových plastových slamiek z polypropylénu a polystyrénu, ktorým trvá stovky rokov, kým sa rozložia a sú spojené so zdravotnými problémami od problémov s pečeňou až po vrodené chyby.

„Ich čas prišiel a odišiel. Verím, že by sme sa mali zbaviť plastových slamiek,“ povedal starosta NYC de Blasio v roku 2018 po tom, čo mestská rada predstavila návrh, ktorý zakazuje reštauráciám a barom rozdávať plastové slamky.

Medzitým krajiny ako Belgicko a Veľká Británia sa už vzdali plastových slamiek v prospech údajne ekologicky uvedomelých rastlinných alternatív.

Podľa nového výskumného dokumentu je to však totálny „argument zo slamy“ – keďže tieto údajné sifóny, ktoré šetria životné prostredie, sú potenciálne nabité väčším množstvom PFAS ako „zlá“ plastová verzia.

Na odôvodnenie tejto slamkovej-kalyptickej teórie výskumníci analyzovali koncentrácie PFA 39 značiek slamiek na pitie, ktoré pozostávali z piatich materiálov: papier, bambus, sklo, nehrdzavejúca oceľ a plast.

Zistili, že papierové slamky boli najviac naplnené PFA, až neuveriteľných 90% papierových slamiek obsahovalo chemikálie.

Medzitým bambusové slamky – ďalšia vysoko propagovaná zelená alternatíva – skončili na druhom mieste s 80 %, nasledovalo 75 % plastových slamiek, 40 % sklenených slamiek a žiadna oceľová slamka.
Zďaleka najrozšírenejšou PFA bola kyselina perfluóroktánová , ktorá je celosvetovo zakázaná od roku 2020. Táto látka sa však stále vyrába v niektorých krajinách a mohla by byť prítomná vo výrobkoch, ktoré kupujú spotrebitelia v USA.

Prítomná bola aj kyselina trifluóroctová a kyselina trifluórmetánsulfónová, PFAS, ktoré sa ľahko rozpúšťajú vo vode, čo znamená, že by sa mohli potenciálne vylúhovať zo slamiek do nápojov.

„Prítomnosť PFAS v papierových a bambusových slamkách ukazuje, že tieto nie sú nevyhnutne biologicky odbúrateľné,“ varoval Groffen.

Nehovoriac o tom, že niektoré z týchto takzvaných „100% recyklovateľných“ slamiek sú v skutočnosti čokoľvek iné.

Nie je jasné, ako tieto látky – ktoré sa používajú od 40. rokov 20. storočia na odpudzovanie vody a mastnoty vo všetkom od kuchynského riadu po koberce – skončili v slamkách, hoci ich prítomnosť v každej značke naznačuje, že boli pridané zámerne ako tekutý repelent.
Ďalšími potenciálnymi zdrojmi PFA by mohla byť pôda, v ktorej boli rastlinné materiály pestované, ako aj voda použitá pri ich výrobe, podľa Phys.org.
Našťastie je nepravdepodobné, že by nízke koncentrácie PFAS, ako napríklad množstvá požité pri používaní slamiek, predstavovali vážne zdravotné riziká.

Štúdie na zvieratách však naznačujú, že akumulácia týchto chemikálií v priebehu času môže spôsobiť celý rad nežiadúcich vedľajších účinkov vrátane poškodenia pečene, oslabeného imunitného systému, podváhy detí a dokonca smrti dojčiat.

Bohužiaľ, dlhodobé účinky na ľudí ešte nie sú známe, pretože testy na zvieratách boli vykonané s vyššími hladinami PFA.

Vo svetle zistení Goffen usúdil, že slamky na rastlinnej báze sú možno environmentálnym „papierovým tigrom“ a že existuje možno len jedna skutočná ekologická alternatíva k plastu.

„V slamkách z nehrdzavejúcej ocele sme nezistili žiadne PFAS, preto by som spotrebiteľom odporučil, aby používali tento typ slamiek – alebo sa slamkám jednoducho vyhýbali,“ odporučil výskumník.

Zdroj: https://nypost.com/2023/08/25/paper-straws-more-toxic-than-plastic-study/